Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3
Mesto Veľký Šariš Hľadať
 
 

Základné údaje

Fakturačné údaje

Mesto Veľký Šariš
Zastúpené : doc. Ing. Františekom Bartkom, CSc., primátorom mesta
Sídlo:            Námestie sv. Jakuba č.1
                      082 21  Veľký Šariš
IČO:              00327972
Bankové spojenie: SK32 5600 0000 0088 0092302 Prima banka Slovensko, a.s.


 

Okolie - geografické pomery mesta Veľký Šariš

Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Dnešné mesto sa rozkladá podstatnou časťou na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni resp terase Torysy Vzápadnej časti je situované v podstate staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou.

Rozloha chotára je 3534ha (35,34 km2). Zemepisná poloha centrálnej časti mesta - kostol - je určená nasledovnými súradnicami:

zemepisná šírka 49°02’24” severnej šírky
zemepisná dĺžka 21°11’44” severnej dĺžky

Najnižším bodom je dno Torysy v južnej časti chotára v prelome Dúbrava-Bikoš, kde výška dna koryta je 255,0m nad morom. Nadmorská výška Šarišského vrchu je 570,1m nad morom. Hejo pozícia je daná súradnicami:

zemepisná šírka 49°03’24” severnej šírky
zemepisná dĺžka 21°10’43” severnej dĺžky

V chotári Veľkého Šariša významnejšie hory sú ešte Šarišská hora (419m nad morom), Dúbrava (493,1m nad morom), Bikoš (Bukovina 378,6m nad morom) a Okruhliak (390,6m nad morom). V širšom okolí (už mimo chotára) Veľkého Šariša je najvyšším bodom Stráž (739m nad morom) a Lysá Stráž (696,4m nad morom).
Osou územia je Torysa, vytvárajúca širokú dolinu, s viacerými rozvetvujúcimi sa ramenami. Z významejších prítokov z pravej strany je Pajtovský a Šarišský potok. Z ľavej strany Dzikov.
Povrch - reliéf územia - je pomerne pestrý, závislý na geologickej stavbe a geomorfologickom vývoji územia v najmladších geologických obdobiach.

Zdroj: kniha Veľký Šariš - mesto a hrad


 

História

Z histórie mesta Veľký Šariš


Na základe súčasného stavu poznania kladieme počiatky osídľovania stredného šariša do mladšieho úseku stredného paleolitu. Opierame sa o získané kamenné nástroje z náleziska Bikoš V., ktoré sú staré 60 000 až 80 000 rokov. Ide o prvé doklady prítomnosti neandertálskeho človeka v šarišskom regióne.
Prvý písomný záznam o Veľkom Šariši pochádza z roku 1217. Veľký Šariš a Prešov dokázateľne existovali aj pred prvými písomnými správami na úrovní obcí, pravdepodobne so samostatnými farami. (Košice vznikli v roku 1230, Bardejov 1241, Prešov 1247, Sabinov 1248, Levoča 1249).
Pre vznik prešovského osídlenia okrem rieky Torysy bola rozhodujúcim činiteľom dôležitá križovatka obchodných ciest, spájajúca Balkán s poľským Pobaltím (Soľná cesta) a v smere V-Z, to bola cesta spájajúca Halič so Spišom. Veľký Šariš sa rozvíjal ako typické podhradie.

Zdroj: kniha Veľký Šariš - mesto a hrad

 

Mlinská džurka


Historickou pamiatkou mesta Veľký Šariš je aj parný rušeň, ktorý Šarišania familiárne nazývajú
"Mlinská džurka"

Rok výroby: 1882
Výrobca: firma Krauss-Maffei Mníchov
Typové označenie: XXXIIb
Výrobné číslo: 1082
Rozmery: dĺžka 655 cm, šírka 240 cm, výška 300cm
Miesto situovania: areál železničnej stanice Veľký Šariš, okres Prešov

Predmetný parný rušeň sa nachádza na pamätníku v areáli železničnej stanice Veľký Šariš, má konštrukciu prevažne z ocele, technicky na úrovni doby svojho zrodu. Ide o jednoduchý parný stroj, ktorého jednotlivé časti sú pospájané najmä nitmi.
Pohon rušňa vykonával dvojitý parný stroj , kde sa mokrá para dostávala vnútornými rozvodmi pomocou plochých posúvačov. Produkciu pary zabezpečoval parný kotol spaľovaním tuhého paliva. Zásobník vody je umiestnený vo zvláštnom ráme rušňa. Spojenie s ťahanými alebo tlačenými vozňami umožňovala spojovacia reťaz a poistné spriahlo.
V súčasnosti zachovaná podoba rušňa, bez pôvodného kužeľového komína, armatúry kotla, troch dobových lampášov a tyčí parného stroja je teda neúplná, čo sa prejavuje aj na celkovej odhadovanej hmotnosti tohto hnacieho vozidla, ktorá činí zhruba 16 ton.
Historická hodnota rusňa je nevyčisliteľná. S ohľadom na súčasnú neschopnosť prevádzky rušňa vlastným pohonom, môžeme uvažovať iba o jeho cene rovnajúcej sa hodnote šrotu. Ide však o najstarší zachovaný parný rušeň na Slovensku. Umiestnenie rušňa na pomník prišlo vo chvíli, keď nebol celkom kompletný. Pôvodný kužeľový komín rušňa, ktorý je nahradený nevzhľadnou súčasťou priemyselnej odstredivky. 35-ročné vystavenie stroja pôsobeniu poveternostným vplyvom sa podpísalo pod jeho nedobrý technický stav. Preto je žiadúce zvážiť vhodnosť ďalšieho ponechania rušňa na jeho súčasnom mieste. Nevyhnutným predpokladom by v takomto prípade bola náročná detailná konzervácia s úplným rozložením vozidla, vykonaná kvalifikovaným reštaurátorom.

 


 

Interreg

Zachrániť pred zabudnutím – prezentácia kultúr poľsko-slovenského pohraničia

Vážení občania, dávame Vám do pozornosti nový mapový informačný portál nášho mesta. Môžete tu získať aktuálne informácie o vlastníckych vzťahoch, vyhľadať listy vlastníctva, územný plán apod.

dnes je: 15.12.2017

meniny má: Ivica

webygroup
ÚvodÚvodná stránka